Zmena:

524/1990 Zb. s účinnosťou od 1. januára 1991

295/1992 Zb. s účinnosťou od 1. júla 1992

266/1992 Zb. s účinnosťou od 1. januára 1993

511/1992 Zb. s účinnosťou od 1. januára 1993

237/1993 Z. z. s účinnosťou od 1. novembra 1993

42/1994 Z. z. s účinnosťou od 28. februára 1994

248/1994 Z. z. s účinnosťou od 1. októbra 1994

249/1994 Z. z. s účinnosťou od 1. októbra 1994

250/1994 Z. z. s účinnosťou od 1. októbra 1994

202/1995 Z. z. s účinnosťou od 1. októbra 1995

207/1995 Z. z. s účinnosťou od 4. októbra 1995

265/1995 Z. z. s účinnosťou od 8. decembra 1995

285/1995 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 1996

160/1996 Z. z. s účinnosťou od 1. júla 1996

168/1996 Z. z. s účinnosťou od 1. septembra 1996

143/1998 Z. z. s účinnosťou od 1. júla 1998

319/1998 Z. z. s účinnosťou od 23. októbra 1998

298/1999 Z. z. s účinnosťou od 1. decembra 1999

313/1999 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2000

195/2000 Z. z. s účinnosťou od 1. júla 2000

211/2000 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2001

367/2000 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2001

122/2001 Z. z. s účinnosťou od 5. apríla 2001

223/2001 Z. z. s účinnosťou od 1. júla 2001

253/2001 Z. z. s účinnosťou od 1. augusta 2001

490/2001 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2002

507/2001 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2002

139/2002 Z. z. s účinnosťou od 1. apríla 2002

422/2002 Z. z. s účinnosťou od 1. októbra 2002

430/2003 Z. z. s účinnosťou od 1. novembra 2003

190/2003 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2004

515/2003 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2004

534/2003 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2004

510/2003 Z. z. s účinnosťou od 1. mája 2004

364/2004 Z. z. s účinnosťou od 1. júla 2004

533/2004 Z. z. s účinnosťou od 1. novembra 2004

656/2004 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2005

570/2005 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2006

650/2005 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2006

211/2006 Z. z. s účinnosťou od 1. mája 2006

224/2006 Z. z. s účinnosťou od 1. júla 2006

250/2007 Z. z. s účinnosťou od 1. júla 2007

547/2007 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2008

666/2007 Z. z. s účinnosťou od 1. februára 2008

86/2008 Z. z. s účinnosťou od 1. apríla 2008

245/2008 Z. z. s účinnosťou od 1. septembra 2008

298/2008 Z. z. s účinnosťou od 1. septembra 2008

479/2008 Z. z. s účinnosťou od 1. decembra 2008

491/2008 Z. z. s účinnosťou od 15. decembra 2008

445/2008 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2009

8/2009 Z. z. s účinnosťou od 1. februára 2009

70/2009 Z. z. s účinnosťou od 1. apríla 2009

72/2009 Z. z. s účinnosťou od 1. apríla 2009

191/2009 Z. z. s účinnosťou od 1. júna 2009

206/2009 Z. z. s účinnosťou od 1. júna 2009

465/2009 Z. z. s účinnosťou od 1. decembra 2009

441/2001 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2010

387/2009 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2010 

513/2009 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2010

60/2010 Z. z. s účinnosťou od 1. apríla 2010

433/2010 Z. z. s účinnosťou od 1. decembra 2010

547/2010 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2011

313/2011 Z. z. s účinnosťou od 1. novembra 2011

362/2011 Z. z. s účinnosťou od 1. decembra 2011

79/2012 Z. z. s účinnosťou od 1. marca 2012

96/2012 Z. z. s účinnosťou od 1. júla 2012

31/2013 Z. z. s účinnosťou od 26. februára 2013

80/2013 Z. z. s účinnosťou od 1. mája 2013

94/2013 Z. z. s účinnosťou od 1. júna 2013

299/2013 Z. z. s účinnosťou od 1. novembra 2013

388/2013 Z. z. s účinnosťou od 30. novembra 2013

417/2013 Z. z. s činnosťou od 1. januára 2014

474/2013 Z. z. s činnosťou od 1. januára 2014

1/2014 Z. z. s účinnosťou od 1. februára 2014

204/2014 Z. z. s účinnosťou od 1. augusta 2014

374/2014 Z. z. s činnosťou od 1. januára 2015

397/2015 Z. z. s činnosťou od 1. januára 2016

430/2015 Z. z. s činnosťou od 1. januára 2016

311/2016 Z. z. s činnosťou od 1. januára 2017

315/2016 Z. z. s činnosťou od 1. februára 2017

Slovenská národná rada sa uzniesla na tomto zákone:

Orgány štátnej správy Slovenskej republiky a obce vedú občanov k tomu, aby dodržiavali zákony a ostatné právne predpisy a rešpektovali práva spoluobčanov; dbajú najmä o to, aby občania nesťažovali plnenie úloh štátnej správy a obcí a nenarúšali verejný poriadok a občianske spolunažívanie.

(1) Priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

(2) Priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia

a) primeraným spôsobom priamo hroziaci útok na záujem chránený zákonom alebo

b) nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom, ak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil, a toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak.

Na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

(1) Priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ

a) vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo

b) nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

(2) Priestupok je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

a) chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom alebo

b) vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, a pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený.

(3) Konaním sa rozumie aj opomenutie takého konania, na ktoré bol páchateľ vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery povinný.

(1) Za priestupok nie je zodpovedný ten, kto v čase jeho spáchania nedovŕšil pätnásty rok svojho veku.

(2) Za priestupok nie je zodpovedný ten, kto pre duševnú poruchu v čase jeho spáchania nemohol rozpoznať, že ide o porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom, alebo nemohol ovládať svoje konanie. Zodpovednosti sa však nezbavuje ten, kto sa do stavu nepríčetnosti priviedol, hoci len z nedbanlivosti, požitím alkoholu alebo užitím inej návykovej látky.¹⁾

Za porušenie povinnosti uloženej právnickej osobe zodpovedá podľa tohto zákona ten, kto za právnickú osobu konal alebo mal konať, a ak ide o konanie na príkaz, ten, kto dal na konanie príkaz.

(1) Zodpovednosť za priestupok sa posudzuje podľa zákona účinného v čase spáchania priestupku; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje iba vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

(2) Páchateľovi možno uložiť len taký druh sankcie, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o priestupku rozhoduje.

(3) O ochrannom opatrení sa rozhodne podľa zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje.

(1) Podľa tohto alebo iného zákona sa posudzuje priestupok, ktorý bol spáchaný na území Slovenskej republiky.

(2) Podľa tohto zákona sa posudzuje aj priestupok spáchaný v cudzine občanom Slovenskej republiky alebo cudzincom, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, ak ním takáto osoba porušila povinnosť, ktorú má podľa slovenských predpisov mimo územia Slovenskej republiky, alebo ak to vyplýva z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

(1) Konanie osôb požívajúcich výsady a imunity podľa zákona alebo medzinárodného práva, ktoré má znaky priestupku, nemožno ako priestupok prejednať. Nemožno ani vykonať sankciu alebo v jej výkone pokračovať, ak osoba, ktorej bola sankcia uložená, sa stala neskôr osobou požívajúcou podľa zákona alebo podľa medzinárodného práva výsady a imunity.

(2) Podľa tohto zákona sa prejedná konanie fyzickej osoby, ktoré je priestupkom podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu^1a) a konania sa dopustil poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky a sudca.

(3) Podľa tohto zákona sa prejedná aj konanie fyzickej osoby, ktoré je priestupkom podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu^1a) a konania sa dopustil prokurátor, generálny prokurátor Slovenskej republiky a prezident Slovenskej republiky.

(4) Ak osoba uvedená v odsekoch 2 a 3 nesúhlasí s prejednaním konania na mieste samom, konajúci orgán o tom vykoná záznam a vec odstúpi vecne a miestne príslušnému správnemu orgánu. Miestne príslušný správny orgán na uľahčenie prejednania priestupku alebo z iného dôležitého dôvodu postúpi vec na prejednanie inému vecne príslušnému správnemu orgánu, v ktorého územnom obvode má osoba uvedená v odsekoch 2 a 3 bydlisko alebo miesto výkonu svojej funkcie.

(5) Ak bol prejednaný priestupok osoby uvedenej v odseku 3, príslušný orgán, ktorý priestupok prejednal, o tom bezodkladne informuje najbližšie nadriadený orgán osoby, ktorá priestupok spáchala.

(1) Osobitný zákon môže ustanoviť osoby, ktorých konanie, ktoré má znaky priestupku, sa prejedná podľa osobitného zákona.

(2) Konanie osôb podľa odseku 1, ktoré má znaky priestupku, sa prejedná podľa tohto zákona, ak sa na takú osobu osobitný zákon v čase prejednávania priestupku už nevzťahuje.

(1) Za priestupok možno uložiť tieto sankcie:

a) pokarhanie,

b) pokutu,

c) zákaz činnosti,

d) prepadnutie veci.

(2) Sankciu možno uložiť samostatne alebo s inou sankciou; pokarhanie nemožno uložiť spolu s pokutou.

(3) Od uloženia sankcie možno v rozhodnutí o priestupku upustiť, ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku.

(1) Pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

(2) Za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný; zákaz činnosti možno uložiť, ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov.

(1) Pokutu možno uložiť do 33 eur, ak neustanovuje osobitná časť tohto zákona alebo iný zákon vyššiu pokutu.

(2) Ak tento alebo osobitný zákon neustanovuje inak, v blokovom konaní (§ 84) možno uložiť pokutu do 33 eur a v rozkaznom konaní (§ 87) do 250 eur.

(3) Pokuty uložené za priestupky sú príjmom štátneho rozpočtu, ak odsek 4 alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

(4) Pokuty za priestupky uložené obcou sú príjmom obce.

(1) Zákaz činnosti možno uložiť len za priestupky uvedené v osobitnej časti tohto zákona alebo v inom zákone a na čas v nich ustanovený, najdlhšie na päť rokov, a ak ide o činnosť, ktorú páchateľ vykonáva v pracovnom alebo v inom obdobnom pomere alebo na ktorú treba povolenie alebo súhlas štátneho orgánu, a ak páchateľ spáchal priestupok touto činnosťou alebo v súvislosti s ňou.

(2) Do času zákazu činnosti sa započítava čas, po ktorý páchateľ na základe opatrenia orgánu štátnej správy vykonaného v súvislosti s prejednávaným priestupkom nesmel už túto činnosť vykonávať; nezapočítava sa však čas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody.

(3) Od výkonu zvyšku zákazu činnosti možno po uplynutí polovice času výkonu tejto sankcie upustiť na základe žiadosti páchateľa. Na rozhodnutie o upustení alebo neupustení od výkonu zvyšku zákazu činnosti sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

(4) Od výkonu zvyšku zákazu činnosti nemožno upustiť podľa odseku 3, ak ide o zákaz činnosti viesť motorové vozidlo, ktorý bol uložený páchateľovi priestupku, ktorému bol v predchádzajúcich desiatich rokoch uložený

a) trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky alebo za iný trestný čin spáchaný pod vplyvom návykovej látky, alebo

b) zákaz činnosti viesť motorové vozidlo za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. a), d), e) alebo písm. f).

(1) Prepadnutie veci možno uložiť, ak vec patrí páchateľovi a

a) bola použitá na spáchanie priestupku alebo bola na to určená, alebo

b) bola priestupkom získaná alebo nadobudnutá za vec získanú priestupkom.

(2) Prepadnutie veci nemožno uložiť, ak je jej hodnota v nápadnom nepomere k povahe priestupku.

(3) Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva Slovenská republika.

Ochrannými opatreniami sú:

a) obmedzujúce opatrenie,

b) zhabanie veci.

(1) Obmedzujúce opatrenie spočíva v zákaze navštevovať určené verejne prístupné miesta a miestnosti, v ktorých sa podávajú alkoholické nápoje alebo konajú verejné športové alebo kultúrne podujatia. Možno ho uložiť páchateľovi priestupku na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami (§ 30), priestupku proti verejnému poriadku (§ 47, 47a a 48), priestupku proti občianskemu spolunažívaniu (§ 49), priestupku proti majetku (§ 50) alebo priestupku podľa osobitného predpisu.^3aa)

(2) Obmedzujúce opatrenie musí byť primerané povahe a závažnosti spáchaného priestupku; možno ho uložiť len spolu so sankciou a najdlhšie na jeden rok.

(1) Ak nebolo uložené prepadnutie veci uvedenej v § 15 ods. 1 písm. a) alebo b), možno rozhodnúť, že sa takáto vec zhabe, ak

a) patrí páchateľovi, ktorého nemožno za priestupok stíhať, alebo

b) nepatrí páchateľovi priestupku a ak to vyžaduje bezpečnosť osôb alebo majetku alebo iný všeobecný záujem.

(2) O zhabaní veci nemožno rozhodnúť, ak od konania, ktoré má znaky priestupku, uplynuli dva roky. Ustanovenie § 15 ods. 2 platí obdobne.

(3) Vlastníkom zhabanej veci sa stáva Slovenská republika.

(1) Pri posudzovaní priestupku osoby, ktorá v čase jeho spáchania dovŕšila pätnásty rok a neprekročila osemnásty rok svojho veku (ďalej len "mladistvý"), sa prihliada na osobitnú starostlivosť, ktorú venuje spoločnosť mládeži.

(2) Priestupok mladistvého nemožno prejednať v rozkaznom konaní.

(3) Horná hranica pokuty sa u mladistvých znižuje na polovicu; nesmie byť pritom vyššia ako 300 eur a v blokovom konaní ako 60 eur.

(4) Zákaz činnosti možno mladistvému uložiť najdlhšie na jeden rok, ak nebráni výkon tejto sankcie jeho príprave na povolanie.

(1) Priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia.

(2) Do plynutia lehoty podľa odseku 1 sa nezapočítava doba, počas ktorej sa pre ten istý skutok viedlo trestné stíhanie.

(1) Priestupku sa dopustí ten, kto

a) neoprávnene zhotoví reprodukciu ceniny alebo neoprávnene zhotoví alebo uvedie do obehu predmet, ktorý by mohol byť zamenený s ceninou alebo pečiatkou štátneho orgánu, obce alebo právnickej osoby, bez úmyslu obohatiť sa alebo sfalšovať verejnú listinu alebo uvedené predmety,

b) úmyselne uvedie nesprávny alebo neúplný údaj orgánu štátnej správy alebo obci, inej právnickej osobe alebo im požadovaný údaj zatají, hoci má povinnosť takýto údaj uviesť,

c) úmyselne neoprávnene užíva vedeckú alebo umeleckú hodnosť alebo titul absolventa vysokej školy alebo profesijné označenie chránené zákonom,

d) úmyselne zničí, poškodí alebo neoprávnene odstráni alebo poruší úradnú uzáveru alebo úradnú značku,

e) úmyselne zničí, poškodí alebo neoprávnene odstráni verejnú vyhlášku alebo pozmení jej obsah,

f) úmyselne podá nepravdivú alebo neúplnú svedeckú výpoveď v správnom konaní alebo podá nepravdivé alebo neúplné vysvetlenie orgánu oprávnenému objasňovať priestupky alebo uvedie nepravdivý údaj v čestnom vyhlásení pred orgánom štátnej správy alebo obce,

g) úmyselne neoprávnene sa vydáva za verejného činiteľa,

h) úmyselne nedodrží obmedzujúce opatrenie uložené v priestupkovom konaní,

i) neoprávnene drží licenciu, povolenie, preukaz, osvedčenie, pečiatku alebo iný doklad o oprávnení, ktoré zaniklo, hoci má zákonnú povinnosť takýto doklad a pečiatku vrátiť orgánu, ktorý ich vydal,

j) poskytuje bez dokladu o odbornej kvalifikácii služby alebo vykonáva iné odborné činnosti, ktoré podľa zákona môže vykonávať len ten, kto má odbornú spôsobilosť.

(2) Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) až c) možno uložiť pokutu do 99 eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. d) až i) pokutu do 165 eur a za priestupok podľa odseku 1 písm. j) pokutu do 663 eur.

(1) Priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto

a) ako vodič vozidla sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo inej návykovej látky spôsobom ustanoveným osobitným predpisom,^3a) hoci by také vyšetrenie nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,

b) ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody,^3b)

1. ak ide o dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu,^3baa)

2. ak ide o škodovú udalosť, ktorá sa považuje za dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu,^3bab)

c) vedie motorové vozidlo

1. bez príslušného vodičského oprávnenia, bez osoby spolujazdca, ak prítomnosť spolujazdca vyžaduje osobitný predpis^3ba) alebo počas zadržania vodičského preukazu okrem prípadu, ak vedie motorové vozidlo autoškoly v kurze podľa osobitného predpisu,^3bb) vedie motorové vozidlo v kurze základnej kvalifikácie,^3bc) podrobuje sa skúške z odbornej spôsobilosti alebo preskúšaniu odbornej spôsobilosti z vedenia motorového vozidla alebo má v čase zadržania vodičského preukazu povolenú jazdu,

2. akejkoľvek skupiny počas trvania trestu zákazu činnosti spočívajúceho v zákaze vedenia motorových vozidiel alebo počas trvania sankcie zákazu činnosti spočívajúcej v zákaze vedenia motorových vozidiel,

d) vedie motorové vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť viesť motorové vozidlo, ktorý si privodil požitím alkoholu,

e) ako vodič počas vedenia vozidla požije alkohol alebo vedie vozidlo v takom čase po jeho požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu^3a) alkohol ešte nachádza v jeho organizme, okrem cyklistu, vodiča kolobežky s pomocným motorčekom a vodiča samovyvažovacieho vozidla jazdiacich v obci a cyklistu, vodiča kolobežky s pomocným motorčekom a vodiča samovyvažovacieho vozidla jazdiacich po cestičke pre cyklistov, ak množstvo alkoholu v jeho organizme nepresiahne hodnotu 0,24 miligramu etanolu na liter vydýchnutého vzduchu pri vyšetrení dychovou skúškou prístrojom alebo 0,5 gramov etanolu na kilogram hmotnosti vyšetrovanej osoby pri lekárskom vyšetrení zo vzorky krvi plynovou chromatografiou,

f) ako vodič počas vedenia vozidla požije inú návykovú látku alebo vedie vozidlo v takom čase po jej požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu^3a) návyková látka ešte nachádza v jeho organizme,

g) poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku,

h) ako vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú v osobitnom predpise^3c) alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením

1. v obci najviac o 20 km • h-1 alebo mimo obce najviac o 30 km • h-1,

2. v obci o 21 až 50 km • h-1 alebo mimo obce o 31 až 60 km • h-1,

3. v obci o viac ako 50 km • h-1 alebo mimo obce o viac ako 60 km • h-1,

i) použije vozidlo, ktorého najväčšia prípustná celková hmotnosť vozidla, najväčšia prípustná hmotnosť jazdnej súpravy, najväčšia prípustná celková hmotnosť prípojného vozidla alebo najväčšia prípustná hmotnosť pripadajúca na nápravy vozidla je prekročená,

j) ako vodič vozidla s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou vozidla prevyšujúcou 12 000 kg alebo ako vodič jazdnej súpravy s najväčšou prípustnou hmotnosťou prevyšujúcou 12 000 kg vojde na pozemnú komunikáciu, na ktorej je jazda takéhoto vozidla alebo takejto jazdnej súpravy zakázaná,

k) poruší zákaz počas vedenia vozidla držať v ruke alebo iným spôsobom obsluhovať telefónny prístroj alebo iné telekomunikačné, audiovizuálne alebo obdobné zariadenie okrem použitia systému „voľné ruky“ alebo vykonávať inú obdobnú činnosť, ktorá nesúvisí s vedením vozidla,

l) iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a) až i) sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu,^3d)

m) iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až l), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

(2) Za priestupok podľa odseku 1

a) písm. a), b) prvý bod a c) sa uloží pokuta od 300 eur do 1 300 eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov,

b) písm. b) druhý bod, d) a f) možno uložiť pokutu od 200 eur do1 000 eur a zákaz činnosti do piatich rokov,

b) písm. d) a f) možno uložiť pokutu od 200 eur  do1 000 eur a zákaz činnosti do piatich rokov,

c) písm. e), g) a i) možno uložiť pokutu od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov,

d) písm. h)

1. prvého bodu možno uložiť pokutu do 100 eur,

2. druhého bodu sa uloží pokuta od 150 eur do 600 eur,

3. tretieho bodu sa uloží pokuta od 500 eur do 1 000 eur a zákaz činnosti od šesť mesiacov do troch rokov,

e) písm. j) sa uloží pokuta 1 500 eur,

f) písm. k) možno uložiť pokutu do 200 eur,

g) písm. l) možno uložiť pokutu od 60 eur do 300 eur a zákaz činnosti do dvoch rokov,

h) písm. m) možno uložiť pokutu do 100 eur.

(3) V blokovom konaní alebo v rozkaznom konaní za priestupok podľa odseku 1

a) písm. a) až g) a i) možno uložiť pokutu do 650 eur,

b) písm. h)

1. prvého bodu možno uložiť pokutu do 50 eur,

2. druhého bodu sa uloží pokuta od 30 eur do 400 eur,

3. tretieho bodu sa uloží pokuta od 250 eur do 800 eur,

c) písm. j) možno uložiť pokutu do 1 000 eur,

d) písm. k) možno uložiť pokutu do 100 eur,

e) písm. l) možno uložiť pokutu do 150 eur,

f) písm. m) možno uložiť pokutu do 50 eur.

(4) Ak sú splnené podmienky podľa § 84 ods. 1, priestupky podľa odseku 1 písm. h), i), k) a m) sa prejednajú vždy v blokovom konaní, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

(1) Priestupku sa dopustí ten, kto

a) neoprávnene vykonáva obchodnú, výrobnú alebo inú zárobkovú činnosť,

b) spôsobom odporujúcim zákonu úmyselne vyzradí obchodné alebo bankové tajomstvo alebo skutočnosť, na ktorú sa vzťahuje zákonom uložená povinnosť zachovávať mlčanlivosť.

(2) Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) možno uložiť pokutu do 331 eur a za priestupok podľa odseku 1 písm. b) pokutu do 3 319 eur. Zákaz činnosti až do jedného roka možno uložiť za priestupok podľa odseku 1 písm. a).

(1) Priestupku sa dopustí ten, kto

a) neoprávnene zriadi alebo prevádzkuje obchodné zastupiteľstvo zahraničnej osoby v Slovenskej republike,

b) pri vykonávaní zahraničnohospodárskej činnosti poruší zákaz, obmedzenie alebo podmienky určené na základe všeobecne záväzného právneho predpisu,

c) neoprávnene vykonáva zahraničnohospodársku činnosť.

(2) Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) a b) možno uložiť pokutu do 165 eur a za priestupok podľa odseku 1 písm. c) pokutu do 331 eur; zákaz činnosti do jedného roku možno uložiť za priestupok podľa odseku 1 písm. b).

(1) Priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne protiprávne získa, obsadí alebo užíva byt alebo nebytový priestor.

(2) Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 165 eur.

(1) Priestupku sa dopustí ten, kto neoprávnene zhotoví reprodukciu zákonných peňazí, šeku, cenného papiera alebo platobnej karty alebo neoprávnene zhotoví alebo uvedie do obehu predmet, ktorý by mohol byť zamenený so zákonnými peniazmi, šekom, cenným papierom alebo platobnou kartou,

(2) Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 165 eur.

(1) Priestupku sa dopustí ten, kto

a) sťaží starostlivosť osvojiteľa alebo výchovu osvojenca prezradením alebo rozšírením údajov o osvojení,

b) marí výkon ochrannej výchovy maloletého alebo narušuje výchovu dieťaťa zvereného do výchovy iného občana než rodiča alebo do pestúnskej starostlivosti,

c) ako cudzinec je zamestnaný v Slovenskej republike bez pracovného povolenia, ak je také povolenie potrebné,

d) neoprávnene sprostredkúva pracovnú činnosť.

(2) Za priestupok podľa odseku 1 písm. b) možno uložiť pokutu do 165 eur a za priestupok podľa odseku 1 písm. a), c) a d) pokutu do 331 eur.

(1) Priestupku sa dopustí ten, kto

a) úmyselne zmarí, sťaží alebo ohrozí poskytnutie zdravotníckej služby alebo sa nepodrobí povinnému vyšetreniu alebo liečeniu,

b) sfalšuje alebo úmyselne neoprávnene zmení lekársku správu alebo zdravotný preukaz alebo zneužije lekársku dokumentáciu,

c) poruší povinnosť pri zaobchádzaní s jedmi, omamnými látkami, psychotropnými látkami alebo inými látkami škodlivými zdraviu alebo poruší povinnosť na ochranu zdravia pred ionizujúcim žiarením.

(2) Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) a b) možno uložiť pokutu do 99 eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. c) pokutu do 165 eur; zákaz činnosti do jedného roku možno uložiť za priestupok podľa odseku 1 písm. c).

(1) Priestupku sa dopustí ten, kto

a) predá, podá alebo inak umožní požitie alkoholických nápojov osobe zjavne ovplyvnenej alkoholickým nápojom alebo inou návykovou látkou, osobe mladšej ako osemnásť rokov alebo osobe, o ktorej vie, že bude vykonávať zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorej by mohla ohroziť zdravie ľudí alebo poškodiť majetok,

b) neoprávnene predá, podá alebo inak umožní druhej osobe škodlivé užívanie inej návykovej látky, než je alkohol,

c) sa nepodrobí opatreniu postihujúcemu nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo užívanie iných návykových látok,

d) úmyselne vyrobí lieh alebo destilát bez povolenia alebo úmyselne lieh alebo destilát vyrobený bez povolenia prechováva alebo uvádza do obehu,

e) úmyselne umožňuje požívať alkoholický nápoj alebo užívať iné návykové látky osobe mladšej ako osemnásť rokov, ak tým ohrozuje jej telesný alebo mravný vývoj,

f) požije alkoholický nápoj alebo užije inú návykovú látku, hoci vie, že bude vykonávať zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť zdravie ľudí alebo poškodiť majetok,

g) po požití alkoholického nápoja alebo o užití inej návykovej látky vykonáva činnosť uvedenú v písmene f),

h) v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil požitím alkoholického nápoja alebo užitím inej návykovej látky, vykonáva činnosť uvedenú v písmene f).

(2) Za priestupok podľa odseku 1 písm. a), b), c), d) a f) možno uložiť pokutu do 99 eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. e) a g) pokutu do 165 eur a za priestupok podľa odseku 1 písm. h) do 331 eur; zákaz činnosti do šiestich mesiacov možno uložiť za priestupok podľa odseku 1 písm. f), do jedného roku za priestupok podľa odseku 1 písm. g) a do dvoch rokov za priestupok podľa odseku 1 písm. h).

(1) Priestupku sa dopustí ten, kto

a) nedodrží podmienky určené pre usporiadanie divadelného, filmového predstavenia, hudobnej alebo inej verejnej produkcie, výstavy, prednášky alebo podniku ľudovej zábavy,

b) neoprávnene použije dielo podľa autorského práva alebo umelecký výkon,

c) poruší všeobecne záväzný právny predpis vo veciach cirkví a náboženských spoločností.

(2) Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) až c) možno uložiť pokutu do 99 eur.

(1) Priestupku sa dopustí ten, kto

a) neoprávnene vyrobí, dovezie, uvedie do obehu alebo neoprávnene alebo nesprávne použije chemický alebo biologický prípravok na ochranu rastlín,

b) znečistí pôdu nevhodným skladovaním olejov a pohonných hmôt, pesticídov, hnojív, prípadne iných škodlivých látok,

e) neoprávnene vykoná zmenu kultúry pozemku, ktorý je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo neoprávnene odníme poľnohospodársku pôdu poľnohospodárskej výrobe alebo neoprávnene vykonáva činnosť poškodzujúcu poľnohospodársku výrobu na takejto pôde,

(2) Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) až d) možno uložiť pokutu do 99 eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. e) a f) pokutu do 165 eur; zákaz činnosti do jedného roku možno uložiť za priestupok podľa odseku 1 písm. f).

(1) Priestupku sa dopustí ten, kto

a) úmyselne poškodí, zneužije alebo zneváži štátny symbol alebo iný symbol chránený všeobecne záväzným právnym predpisom,

b) neoprávnene si prisvojí alebo úmyselne zneváži vyznamenanie alebo čestné uznanie udeľované štátnym orgánom.

(2) Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 99 eur.

(1) Priestupku sa dopustí aj ten, kto vedome vydá a zverejní nepravdivé, neúplné informácie, kto poruší povinnosť určenú osobitným predpisom,^3a) alebo ten, kto vydaním rozhodnutia alebo vydaním príkazu, alebo iným opatrením zapríčiní porušenie práva na sprístupnenie informácií.

(2) Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 1659 eur a zákaz činnosti až na dva roky.

(1) Priestupku sa dopustí ten, kto uzavrie zmluvu s partnerom verejného sektora podľa osobitného predpisu,3da) ak partner verejného sektora nebol ku dňu uzavretia zmluvy zapísaný do registra partnerov verejného sektora.

(2) Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu od 1 000 eur do 100 000 eur.

(1) Priestupku sa dopustí ten, kto porušením všeobecne záväzných právnych predpisov o ochrane životného prostredia iným spôsobom, než ako vyplýva z ustanovení § 21 až 44, zhorší životné prostredie.

(2) Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 99 eur.

Priestupkom proti poriadku v správe je porušenie aj iných povinností než uvedených v § 21 až 45, ak sú ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi, vrátane všeobecne záväzných nariadení obcí a všeobecne záväzných vyhlášok miestnych orgánov štátnej správy, ak sa takýmto konaním sťaží plnenie úloh štátnej správy alebo obcí. Za tento priestupok možno uložiť pokutu do 33 eur.

(1) Priestupku sa dopustí ten, kto

a) neuposlúchne výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci,

b) poruší nočný kľud,

c) vzbudí verejné pohoršenie,

d) znečistí verejné priestranstvo, verejne prístupný objekt alebo znečistí verejnoprospešné zariadenie plagátovou výzdobou, komerčnými a reklamnými oznamami alebo zanedbá povinnosť upratovania verejného priestranstva,

e) úmyselne zničí, poškodí, znečistí alebo neoprávnene odstráni, zamení, pozmení, zakryje alebo premiestni turistickú značku alebo iné orientačné označenie,

f) poruší podmienky určené na ochranu verejného poriadku pri konaní kultúrnych podujatí alebo v miestach určených na rekreáciu alebo turistiku,

g) poškodí alebo neoprávnene zaberie verejné priestranstvo, verejne prístupný objekt alebo verejnoprospešné zariadenie,

h) nosí na miestach prístupných verejnosti chladné zbrane, najmä dýky, bodáky a šable, okrem prípadov, keď sú súčasťou rovnošaty, historického alebo národného kroja, výstroja a výzbroje ozbrojených síl, ozbrojených zborov a ozbrojených bezpečnostných zborov, alebo na športovú činnosť, výkon práva poľovníctva, rybárskeho práva, povolania alebo zamestnania, ako aj iné predmety, ktorými možno ublížiť na zdraví, ak možno z okolností prípadu alebo správania sa osoby usudzovať, že sa majú použiť na násilie alebo hrozbu násilím,

ch) použije pyrotechnické výrobky v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo návodom na ich používanie,

i) poruší zákaz používať označenie "Policajný zbor" alebo "Polícia" alebo zákaz používať služobnú rovnošatu Policajného zboru ustanovený v osobitnom zákone,

j) poruší zákaz používať označenie "colná správa" alebo označenie, ktoré môže byť zameniteľné s týmto označením, zákaz používať služobnú rovnošatu colníka alebo odev, ktorý môže byť zameniteľný so služobnou rovnošatou colníka, alebo zákaz používať služobný preukaz colníka, služobný odznak colníka alebo preukaz alebo odznak, ktorý môže byť zameniteľný so služobným preukazom colníka alebo so služobným odznakom colníka, ustanovený v osobitnom predpise,^3e)

k) poruší zákaz používať označenie „súdny exekútor“, „exekútorský úrad“ alebo od nich odvodené tvary slov alebo používať označenia „výkon rozhodnutia“, „exe-kúcia“ alebo „exekučná činnosť“ alebo od nich odvo-dené tvary slov ustanovený v osobitnom predpise,^3f)

l) v súvislosti s účasťou na verejnom zhromaždení alebo kultúrnom podujatí prístupnom verejnosti hrubo znevažuje, uráža alebo ohrozuje organizátora podujatia, zvolávateľa, usporiadateľa, zamestnanca prevádzkovateľa strážnej služby, dobrovoľníka alebo inú osobu podieľajúcu sa na organizovaní verejného podujatia, dozorný orgán, príslušníka obecnej polície, príslušníka Policajného zboru alebo delegáta zväzu verbálne, gestom, grafickým zobrazením alebo iným spôsobom.

(2) Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) až d) možno uložiť pokutu do 100 eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. e) až g) pokutu do 300 eur a za priestupok podľa odseku 1 písm. h) až l) pokutu do 500 eur.

(1) Priestupku extrémizmu sa dopustí ten, kto

a) použije na verejnosti písomné, grafické, obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové vyhotovenie textov a vyhlásení, zástav, odznakov, hesiel alebo symbolov skupín alebo hnutí a ich programov alebo ideológií, ktoré smerujú k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd,

b) použije na verejnosti písomné, grafické, obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové vyhotovenie obhajujúce, podporujúce alebo podnecujúce nenávisť, násilie alebo neodôvodnene odlišné zaobchádzanie voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie,

c) dopustí sa priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. a), b) a d) alebo priestupku proti majetku podľa § 50 úmyselným zničením alebo poškodením veci z dôvodu národnostnej, etnickej alebo rasovej nenávisti alebo nenávisti z dôvodu farby pleti, pôvodu rodu alebo z dôvodu náboženského vyznania.

(2) Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 500 eur.

Priestupkom proti verejnému poriadku je porušenie aj iných povinností než uvedených v § 47, ak sú ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi, vrátane všeobecne záväzných nariadení obcí a všeobecne záväzných vyhlášok miestnych orgánov štátnej správy, ak sa takým konaním ohrozí alebo naruší verejný poriadok. Za tento priestupok možno uložiť pokutu do 33 eur.

(1) Priestupku sa dopustí ten, kto

a) inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech,

b) inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví,

c) úmyselne uvedie nesprávny alebo neúplný údaj pred štátnym orgánom, pred orgánom obce alebo pred organizáciou za účelom získania neoprávnenej výhody,

d) úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním,

e) sa dopustí konania podľa písmena a) alebo písmena d) na blízkej osobe alebo osobe, ktorá mu bola zverená do starostlivosti alebo výchovy,

e) od iného násilím sám alebo za pomoci ďalších osôb vymáha majetkové práva alebo práva z nich vyplývajúce, o ktorých sa domnieva, že mu patria bez vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu,

f) napomáha osobnou účasťou násilnému vymáhaniu majetkových práv alebo práv z nich vyplývajúcich, hoci na ich vymáhanie niet vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu,

(2) Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) možno uložiť pokutu do 33 eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. b) až d) a písm. g) pokutu do 99 eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. e) pokutu do 200 eur a za priestupok podľa odseku 1 písm. f) pokutu do 331 eur.

(1) Priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením veci z takého majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi.

(2) Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 331 eur.

Ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.⁴⁾

(1) Priestupky prejednávajú obvodné úrady, ak zákon neustanovuje inak.

(2) Orgány Policajného zboru prejednávajú priestupky

a) spáchané porušením všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,

b) proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. l),

c) extrémizmu podľa § 47a,

d) ak tak ustanovuje osobitný zákon.

(1) Na prejednanie priestupku je miestne príslušný správny orgán, v ktorého územnom obvode bol priestupok spáchaný.⁸⁾

(2) Priestupok, ktorý bol spáchaný v cudzine občanom Slovenskej republiky alebo cudzincom, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, alebo ak nemožno miesto spáchania priestupku spoľahlivo zistiť, prejedná správny orgán, v ktorého územnom obvode má alebo naposledy mal páchateľ trvalý pobyt.

(3) Miestne príslušný správny orgán môže na uľahčenie prejednania priestupku alebo z iného dôležitého dôvodu aj bez súhlasu účastníkov postúpiť vec na prejednanie inému vecne príslušnému správnemu orgánu, v ktorého územnom obvode sa páchateľ zdržiava alebo má pracovisko.

(1) Štátne orgány, štátne organizácie a obce poskytujú správnym orgánom pri preverovaní oznámení o priestupkoch, pri prejednávaní priestupkov a pri výkone rozhodnutí potrebnú súčinnosť. Štátne orgány a obce oznamujú príslušným správnym orgánom priestupky, o ktorých sa dozvedia pri výkone svojej právomoci, ak nie sú samy príslušné na ich prejednanie.

(2) Každý je povinný podať orgánom oprávneným objasňovať priestupky nevyhnutné vysvetlenia na preverenie došlého oznámenia o priestupku (§ 67 ods. 2); podanie vysvetlenia je oprávnený odoprieť, ak by jemu alebo blízkej osobe spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania.

(1) Ak sa páchateľ dopustil viacerých priestupkov, ktoré je príslušný prejednať ten istý orgán, prejednajú sa tieto priestupky v jednom konaní; v jednom konaní však nemožno prejednať priestupok páchateľa podľa § 88aa ods. 1 a súčasne iný priestupok.

(2) Spoločné konanie sa uskutočňuje tiež proti všetkým páchateľom, ktorých priestupky spolu súvisia a ktoré prejednáva ten istý orgán. Na urýchlenie konania alebo z iného dôležitého dôvodu možno vec niektorého páchateľa priestupku vylúčiť zo spoločného konania.

(1) Objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či

a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona,

b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku,

c) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku,

d) uloží ochranné opatrenie,

e) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.

(2) Objasňovanie priestupkov podľa odseku 1 vykonávajú správne orgány, ktoré sú príslušné prejednať zistené priestupky, ak priestupok zistili v rozsahu svojej pôsobnosti alebo ak im priestupok oznámil iný orgán (§ 56 ods. 1), ktorý nie je oprávnený priestupok prejednať podľa tohto alebo iného zákona. Správne orgány sú oprávnené požiadať o vykonanie objasňovania priestupkov orgány oprávnené objasňovať priestupky podľa odseku 3 v rozsahu ich pôsobnosti.

(3) Objasňovanie priestupkov podľa odseku 1 vykonávajú tiež

a) orgány Policajného zboru v rozsahu podľa odseku 4,

b) orgány Vojenskej polície, ak priestupok spáchal vojak v činnej službe alebo priestupok spáchala osoba vo vojenskom objekte alebo v priestore, v ktorom prebiehajú vojenské akcie, alebo ho spáchala spolu s vojakom v činnej službe, alebo ak ide o priestupok proti majetku v správe alebo užívaní Armády Slovenskej republiky,

c) orgány Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, ak osoba spáchala priestupok v súdnych alebo iných objektoch, ktorých ochranu zabezpečuje Zbor väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, alebo pri rušení výkonu strážnej služby v blízkosti stráženého objektu alebo počas eskortovania obvineného a odsúdeného, ak strážnu službu alebo eskortovanie vykonáva Zbor väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky,

d) orgány obecnej polície, ak ide o priestupky, ktoré sú oprávnené prejednať v blokovom konaní,

e) iný orgán, ak tak ustanovuje osobitný zákon.

(4) Orgány Policajného zboru objasňujú

a) priestupky uvedené v § 24 ods. 1 písm. a), § 30 ods. 1 písm. d) až h), § 35 ods. 1 písm. f), § 44 a 46,

b) priestupky proti verejnému poriadku, priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, priestupky proti majetku a devízové priestupky v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom,^8a)

c) priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, priestupky proti bezpečnosti a plynulosti železničnej dopravy a ďalšie priestupky proti poriadku v štátnej správe, ak boli spáchané na úseku štátnej správy v pôsobnosti Policajného zboru,

d) ak uvedené priestupky nezistil alebo ich neobjasňuje orgán uvedený v odseku 2 alebo odseku 3 písm. b) až e).

(1) Objasňovanie priestupkov sa koná na základe vlastného zistenia správnych orgánov alebo orgánov oprávnených objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) alebo na základe oznámenia fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

(2) Správne orgány a orgány oprávnené objasňovať priestupky ( § 58 ods. 3) sú povinné v rozsahu svojej pôsobnosti prijímať oznámenia o priestupkoch a čo najskôr ich vybavovať.

(3) Ak sa oznámenie o priestupku podá osobne správnemu orgánu, ktorý je oprávnený priestupok prejednať, alebo orgánu oprávnenému objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3), napíše sa o obsahu oznámenia záznam; zápisnica sa napíše len vtedy, ak by oznámenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie nebolo možné vykonať neskôr pred správnym orgánom.

(4) Objasňovanie priestupku sa skončí spravidla do jedného mesiaca odo dňa, keď sa správny orgán alebo orgán oprávnený objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) o priestupku dozvedel.

(1) Orgány oprávnené objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) sú pri objasňovaní priestupkov oprávnené

a) vyžadovať vysvetlenie od fyzických osôb alebo právnických osôb; vysvetlenie od maloletého alebo mladistvého možno vyžadovať len za prítomnosti jeho zákonného zástupcu alebo fyzickej osoby, ktorá sa osobne stará o maloletého alebo mladistvého na základe rozhodnutia podľa osobitných predpisov,^8b) alebo zástupcu zariadenia, v ktorom je maloletý alebo mladistvý umiestnený na základe rozhodnutia súdu podľa osobitných predpisov,^8c) alebo zástupcu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,

b) vyžadovať vysvetlenie od štátnych orgánov alebo obcí,

c) vyžadovať odborné vyjadrenie od príslušných orgánov,

d) vykonávať alebo vyžadovať úkony potrebné na zistenie totožnosti osôb a ich pobytu,

e) vyžadovať predloženie potrebných podkladov, najmä spisov a iných písomných materiálov.

(2) O úkonoch uvedených v odseku 1 napíše orgán oprávnený objasňovať priestupky ( § 58 ods. 3) záznam alebo ich výsledok zapíše do správy o výsledku objasňovania priestupku.

(3) Orgán oprávnený objasňovať priestupky ( § 58 ods. 3)

a) odloží vec záznamom, ak nie je podozrenie z priestupku alebo ak nemožno priestupok prejednať,

b) uloží vec záznamom, ak sa nepodarí v lehote určenej v § 59 ods. 4 zistiť skutočnosti svedčiace o tom, že priestupok spáchala konkrétna osoba,

c) odovzdá vec príslušnému orgánu, ak ide o konanie majúce znak priestupku, ktoré sa prejednáva podľa osobitných predpisov, alebo ak ide o iný správny delikt než priestupok, alebo ak ide o trestný čin,

d) predloží správu o výsledku objasňovania priestupku po zistení páchateľa priestupku príslušnému správnemu orgánu, ak tu nie sú dôvody na postup podľa písmen a) a c),

e) oznámi zákonnému zástupcovi, fyzickej osobe, ktorá sa osobne stará o maloletého na základe rozhodnutia podľa osobitných predpisov,^8b) alebo zariadeniu, v ktorom je maloletý umiestnený na základe rozhodnutia súdu podľa osobitných predpisov,^8c) a orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately spáchanie priestupku maloletým.

(4) Správa o výsledku objasňovania priestupku podľa odseku 3 písm. d) obsahuje

a) označenie orgánu, ktorý vykonával objasňovanie,

b) stručné a výstižné popísanie skutkového stavu s uvedením, o aký priestupok ide,

c) osobné údaje podozrivého z priestupku, poškodeného a prípadných svedkov spolu so stručným obsahom ich výpovede.

(5) K správe o výsledku objasňovania priestupku podľa odseku 4 sa pripoja všetky dôkazy, ktoré sa získali počas objasňovania priestupku.

(1) Orgány Policajného zboru sú oprávnené prostredníctvom informačného systému EUCARIS vykonávať automatizované vyhľadávanie údajov o vozidlách evidovaných v inom členskom štáte Európskej únie, ich vlastníkoch alebo držiteľoch na účely objasňovania týchto priestupkov

a) prekročenie najvyššej dovolenej rýchlosti,

b) nepoužitie bezpečnostného pásu alebo iného zadržiavacieho zariadenia,

c) nezastavenie vozidla na červený svetelný signál na svetelnom signalizačnom zariadení alebo na príkaz vyplývajúci z dopravnej značky „Stoj, daj prednosť v jazde!“,

d) vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu,

e) vedenie vozidla pod vplyvom inej návykovej látky,

f) nepoužitie ochrannej prilby na ustanovených kategóriách vozidiel,

g) nedovolené vedenie vozidla v jazdnom pruhu,

h) používanie telefónneho prístroja alebo vykonávanie inej obdobnej činnosti počas vedenia vozidla.

(2) Orgán Policajného zboru pri objasňovaní priestupkov podľa odseku 1 vyhľadáva údaje o vozidlách evidovaných v inom členskom štáte Európskej únie, ich vlastníkoch alebo držiteľoch na základe zadania týchto údajov

a) členský štát evidencie vozidla,

b) úplné evidenčné číslo vozidla,

c) členský štát spáchania priestupku,

d) dátum spáchania priestupku,

e) čas spáchania priestupku,

f) účel vyhľadania vozidla prostredníctvom kódu priestupku

1. prekročenie najvyššej dovolenej rýchlosti vozidla,

2. vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu,

3. nepoužitie bezpečnostného pásu alebo iného zadržiavacieho zariadenia,

4. nezastavenie vozidla na červený svetelný signál na svetelnom signalizačnom zariadení alebo na príkaz vyplývajúci z dopravnej značky „Stoj, daj prednosť v jazde!“,

5. nedovolené vedenie vozidla v jazdnom pruhu,

10. jazda pod vplyvom návykovej látky,

11. nepoužitie ochrannej prilby,

12. nedovolené použitie telefónneho prístroja alebo vykonávanie inej obdobnej činnosti počas vedenia vozidla.

(3) Ak orgán Policajného zboru zistí údaje o vozidle evidovanom v inom členskom štáte Európskej únie, jeho držiteľovi alebo vlastníkovi automatizovaným vyhľadávaním podľa odseku 1, žiadosť o podanie vysvetlenia zašle držiteľovi alebo vlastníkovi tohto vozidla aj v jednom z úradných jazykov členského štátu, v ktorom je vozidlo evidované.

(4) Žiadosť o podanie vysvetlenia podľa odseku 3 obsahuje najmä informácie o povahe priestupku uvedeného v odseku 1, miesto, dátum, čas spáchania priestupku, názov právneho predpisu, ktorý bol porušený, sankciu a prípadne údaje o zariadení, ktoré sa použilo na zistenie priestupku.

(5) Orgán Policajného zboru môže vykonať automatizované vyhľadávanie údajov aj na základe žiadosti iného orgánu oprávneného objasňovať priestupky uvedené v odseku 1, pričom sa na tento orgán rovnako vzťahujú odseky 2 až 4.

(1) Správny orgán vec odloží bez toho, aby začal konanie, ak osoba podozrivá z priestupku

a) požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva alebo podľa zákona,

b) v čase spáchania priestupku nedovŕšila pätnásty rok svojho veku alebo trpela duševnou poruchou, pre ktorú nemohla rozpoznať, že svojím konaním porušuje alebo ohrozuje záujem chránený zákonom, alebo nemohla ovládať svoje konanie,

c) zomrela pred začatím konania.

(2) Správny orgán vec ďalej odloží, keď

a) došlé oznámenie (§ 67 ods. 2) neodôvodňuje začatie konania o priestupku alebo postúpenie veci podľa § 71,

b) o skutku sa vedie trestné stíhanie alebo konanie na inom príslušnom správnom orgáne,

c) o skutku už právoplatne rozhodol správny orgán alebo orgán činný v trestnom konaní alebo sa o skutku rozhodlo v blokovom konaní,

d) o skutku sa už rozhodlo v kárnom alebo disciplinárnom konaní a uložené opatrenie sa považuje za postačujúce,

e) zodpovednosť za priestupok zanikla,

f) návrh na začatie konania o priestupku (§ 68 ods. 2) bol podaný oneskorene.

(3) Rozhodnutie o odložení veci sa nevydáva. O odložení veci sa upovedomí len poškodený.

(1) Priestupky sa prejednávajú z úradnej povinnosti, ak nejde o priestupky, ktoré sa prejednávajú len na návrh (§ 68 ods. 1).

(2) Podkladom na začatie konania o priestupku je správa o výsledku objasňovania priestupku, oznámenie štátneho orgánu obce, organizácie alebo občana o priestupku, poznatok z vlastnej činnosti správneho orgánu alebo postúpenie veci orgánom činným v trestnom konaní.

(3) Ak správny orgán vec neodloží, ani nezistí dôvod pre postúpenie veci inému orgánu, začne konanie o priestupku bezodkladne, najneskôr do 30 dní.

(4) Ak o to požiada oznamovateľ, upovedomí ho správny orgán do jedného mesiaca od oznámenia o urobených opatreniach.

(1) Priestupky podľa § 42a a § 49 ods. 1 písm. a) sa prejednávajú len na návrh postihnutej osoby alebo jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka (ďalej len "navrhovateľ"). Priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. g) sa prejednáva len na návrh poškodenej osoby, jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka, ak je poškodená osoba vo vzťahu k páchateľovi priestupku blízkou osobou a k ublíženiu na zdraví alebo spôsobeniu škody na majetku došlo iba tejto blízkej osobe, prípadne aj páchateľovi priestupku.

(2) Pri priestupku, ktorý možno prejednať len na návrh, možno návrh podať príslušnému správnemu orgánu alebo pri objasňovaní orgánu oprávnenému objasňovať priestupok ( § 58 ods. 3) najneskôr do troch mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ o priestupku alebo o postúpení veci orgánom činným v trestnom konaní dozvedel. V návrhu musí byť uvedené, kto je postihnutou osobou, koho navrhovateľ označuje za páchateľa a kde, kedy a akým spôsobom sa mal priestupok spáchať.

(3) Blízkou osobou sa rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom či obdobnom pomere sa považujú za osoby navzájom blízke, len ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, právom pociťovala druhá ako vlastnú ujmu.

Správne orgány sú oprávnené v nevyhnutných prípadoch požadovať od orgánu, ktorý priestupok objasňoval, vykonanie úkonov v záujme došetrenia skutočností nevyhnutných na prejednanie priestupku, ak tieto úkony nemôžu vzhľadom na ich povahu vykonať vlastnými silami a prostriedkami. Do vykonania úkonov v záujme došetrenia správny orgán konanie o priestupku preruší.

(1) Ak uplatnil ten, komu bola priestupkom spôsobená majetková škoda, nárok na jej náhradu v konaní o priestupku (ďalej len "poškodený"), pôsobí správny orgán, ktorý priestupok prejednáva, na to, aby škoda bola dobrovoľne nahradená.

(2) Ak škoda a jej výška bola spoľahlivo zistená, a nebola dobrovoľne nahradená, uloží správny orgán páchateľovi priestupku povinnosť ju nahradiť; inak odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na súd alebo na iný príslušný orgán.

Správny orgán postúpi vec

a) prokurátorovi alebo orgánu Policajného zboru, ak skutočnosti nasvedčujú, že ide o trestný čin,

b) orgánu príslušnému podľa osobitného právneho predpisu³⁾ na prejednanie skutku osoby uvedenej v § 10 ods. 1,

c) správnemu orgánu príslušnému na prejednanie skutku, ktorý je iným správnym deliktom než priestupkom.

V konaní o priestupku sú účastníkmi konania

a) obvinený z priestupku,

b) poškodený, ak ide o prejednávanie náhrady majetkovej škody spôsobenej priestupkom,

c) vlastník veci, ktorá môže byť zhabaná alebo bola zhabaná, a to v časti konania týkajúcej sa zhabania veci,

d) navrhovateľ, na návrh ktorého bolo začaté konanie o priestupku podľa § 68 ods. 1.

(1) Občan je obvineným z priestupku, len čo správny orgán vykonal voči nemu prvý procesný úkon. Na takého občana sa hľadí ako na nevinného, kým jeho vina nebola vyslovená právoplatným rozhodnutím.

(2) Obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať.

(1) O priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu.

(2) Ak je obvineným z priestupku mladistvý, správny orgán na ústne pojednávanie predvolá aj zákonného zástupcu mladistvého a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Ak je mladistvý na základe rozhodnutia podľa osobitných predpisov^8b) zverený do osobnej starostlivosti fyzickej osobe alebo je na základe rozhodnutia súdu podľa osobitných predpisov^8c) umiestený v zariadení, správny orgán upovedomí o nariadenom ústnom pojednávaní aj tieto osoby. Rozhodnutie o priestupku sa oznamuje všetkým osobám podľa prvej a druhej vety.

(1) Kto má u seba vec dôležitú pre zistenie skutočného stavu veci, alebo vec, ktorú možno vyhlásiť za prepadnutú alebo zhabanú, je povinný ju na výzvu správneho orgánu vydať; ak ju nevydá, môže sa mu vec na základe rozhodnutia správneho orgánu odňať. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok.

(2) Ak sa vydaná alebo odňatá vec nevyhlási za prepadnutú alebo za zhabanú, musí sa bez zbytočného prieťahu vrátiť tomu, komu nepochybne patrí; inak tomu, kto ju vydal alebo komu bola odňatá.

(1) Správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak sa v ňom zistí, že

a) skutok, o ktorom sa koná, sa nestal alebo nie je priestupkom,

b) skutok nespáchal obvinený z priestupku,

c) spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané,

d) obvinený z priestupku požíva podľa medzinárodného práva alebo podľa zákona výsady a imunity,

e) obvinený z priestupku v čase spáchania priestupku nedovŕšil pätnásty rok svojho veku alebo trpel duševnou poruchou, pre ktorú nemohol rozpoznať, že svojím konaním porušuje alebo ohrozuje záujmy chránené zákonom, alebo ovládať svoje konanie,

f) zodpovednosť za priestupok zanikla,

g) o skutku už bolo právoplatne rozhodnuté správnym orgánom alebo orgánom činným v trestnom konaní,

h) za priestupok bola uložená bloková pokuta,

ch) o skutku už bolo rozhodnuté v disciplinárnom alebo kárnom konaní a toto rozhodnutie sa považuje za postačujúce,

i) obvinený z priestupku zomrel,

j) navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť alebo sa nedostavil na ústne pojednávanie bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu, hoci bol riadne a včas predvolaný,

k) v konaní o urážke na cti došlo ku zmieru,

l) vec bola postúpená podľa § 71 po začatí konania.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení konania je prípustné len vtedy, ak bolo konanie zastavené podľa odseku 1 písm. a), b), c) a j); v týchto prípadoch sa rozhodnutie o zastavení konania účastníkom konania oznamuje; v ostatných prípadoch sa rozhodnutie o zastavení konania vyznačí v spise a účastníci konania sa o zastavení konania len upovedomia.

Výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie (§ 11 ods.  3), o započítaní času do času zákazu činnosti (§ 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia (§ 16), o nároku na náhradu škody (§ 70 ods. 2) a o trovách konania (§ 79 ods. 1).

Pri priestupku urážky na cti sa obvodný úrad pokúsi urazeného na cti a obvineného z priestupku zmieriť.

(1) Občanovi, ktorý bol uznaný vinným z priestupku, ako aj navrhovateľovi, ak bolo konanie začaté na jeho návrh zastavené podľa § 76 ods. 1 písm. a), b), c) alebo j), uloží sa povinnosť uhradiť trovy spojené s prejednaním priestupku. Trovy konania sa uhrádzajú paušálnou sumou, ktorú ustanoví Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

(2) Povinnosť uhradiť trovy konania nemožno uložiť v blokovom konaní (§ 84), ani v rozkaznom konaní (§ 87).

(3) Z dôvodov hodných osobitného zreteľa možno od uloženia povinnosti uhradiť trovy konania podľa odseku 1 celkom alebo čiastočne upustiť.

(4) Úhrada trov konania je príjmom štátneho rozpočtu, ak odsek 5 alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

(5) Úhrada trov konania je príjmom obce, ak priestupok prejednala obec.

Rozhodnutie o priestupku nemožno doručiť verejnou vyhláškou.

(1) Proti rozhodnutiu o priestupku môže sa odvolať v plnom rozsahu len obvinený z priestupku, a ak ide o mladistvého, v jeho prospech aj jeho zákonný zástupca a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

(2) Poškodený sa môže odvolať len vo veci náhrady škody.

(3) Vlastník zhabanej veci sa môže odvolať len proti časti rozhodnutia, v ktorej sa vyslovuje zhabanie veci.

(4) Pri priestupkoch, ktoré možno prejednať len na návrh, sa môže navrhovateľ odvolať len proti tej časti rozhodnutia, ktorá sa týka vyslovenia viny obvineného z priestupku alebo povinnosti navrhovateľa uhradiť trovy konania; môže sa tiež odvolať proti rozhodnutiu o zastavení konania (§ 76 ods. 2).

(5) Včas podané odvolanie proti rozhodnutiu o priestupku má odkladný účinok, ktorý nemožno vylúčiť.

V odvolacom konaní správny orgán nemôže zmeniť uloženú sankciu v neprospech obvineného z priestupku, ak nezistí nové podstatné skutkové okolnosti.

(1) Rozhodnutie o priestupku, ktorým bola uložená pokuta alebo zákaz činnosti alebo prepadnutie alebo zhabanie veci, je preskúmateľné súdom.

(2) Návrh na preskúmanie rozhodnutia o priestupku súdom možno podať až po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku v správnom konaní.¹¹⁾

(3) Na podanie návrhu podľa odseku 2 sú oprávnení účastníci konania (§ 72) v rozsahu, v akom sú oprávnení podať odvolanie (§ 81).

(4) Ak požiada účastník, ktorý podal návrh na preskúmanie rozhodnutia o priestupku súdom, o odloženie výkonu rozhodnutia,¹²⁾ správny orgán jeho žiadosti vyhovie.

(5) Pri preskúmavaní rozhodnutia o priestupku súdom sa postupuje podľa osobitných predpisov.¹³⁾

(1) Za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu ( § 13 ods. 2) zaplatiť.

(2) Priestupok možno vybaviť aj napomenutím, ak zaň podľa tohto zákona nemožno uložiť zákaz činnosti alebo prepadnutie veci. Napomenutie sa nepovažuje za sankciu alebo ak nejde o priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. h) druhého bodu .

(3) Proti blokovému konaniu sa nemožno odvolať, nemožno ho obnoviť ani preskúmať mimo odvolacieho konania.

(4) Pokuty v blokovom konaní sú oprávnené ukladať a vyberať správne orgány, v ktorých pôsobnosti je prejednanie priestupkov, osoby nimi poverené a ďalej orgány ustanovené týmto alebo iným zákonom.

(5) V blokovom konaní nemožno prejednať priestupky, o ktorých sa koná len na návrh.

(1) Bloky na ukladanie pokút (ďalej len "pokutové bloky") vydáva Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

(2) Orgány oprávnené ukladať a vyberať pokuty v blokovom konaní odoberajú pokutové bloky od daňového úradu.

(3) Ak nemôže páchateľ priestupku zaplatiť pokutu na mieste, vydá sa mu blok na pokutu na mieste nezaplatenú s poučením o spôsobe zaplatenia pokuty, o lehote jej zaplatenia a následkoch nezaplatenia pokuty. Prevzatie tohto bloku páchateľ priestupku potvrdí.

(4) Poverené osoby sú povinné preukázať, že sú oprávnené ukladať a vyberať pokuty v blokovom konaní. Na pokutových blokoch sa vyznačia údaje o tom, komu, kedy a za aký priestupok bola pokuta v blokovom konaní uložená.

V blokovom konaní môžu prejednávať

a) orgány Policajného zboru priestupky podľa § 30, § 46 až 50 alebo ďalšie priestupky, ak tak ustanoví osobitný zákon,

b) obce priestupky proti verejnému poriadku podľa § 47 a 48, priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49, priestupky proti majetku podľa § 50, ako aj priestupky proti poriadku v správe vykonávanej obcou (§ 21 ods. 1, § 24 ods. 1 písm. a), § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 písm. b), § 30 ods. 1, § 32 ods. 1, § 34 ods. 1, § 35 ods. 1, § 45 a 46) a priestupky porušenia všeobecne záväzného nariadenia obce,

c) orgány štátneho odborného dozoru nad bezpečnosťou práce priestupky proti poriadku v štátnej správe podľa § 21 ods. 1 písm. b), d) a f), § 30 ods. 1 písm. f) a g) a priestupky podľa § 46, ak nimi boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy o bezpečnosti práce, ak sa dopustil niektorého z týchto priestupkov pracovník organizácie alebo podnikateľa v ich priestoroch alebo na ich pracoviskách,

d) orgány hygienickej služby priestupky proti poriadku v štátnej správe podľa podľa § 29 ods. 1 písm. a) až c),

e) orgány štátneho dozoru vo veciach životného prostredia priestupky podľa § 45,

f) colné úrady ako správcovia spotrebnej dane priestupky, ak tak ustanoví osobitný zákon,¹⁴⁾

g) orgány Vojenskej polície, ak fyzická osoba, na ktorú sa vzťahuje pôsobnosť Vojenskej polície, spáchala priestupok podľa osobitného predpisu.^14a)

(1) Ak je nepochybné, že obvinený z priestupku sa priestupku dopustil a ak vec nebola vybavená v blokovom konaní, môže správny orgán bez ďalšieho konania vydať rozkaz o uložení sankcie za priestupok (§ 13 ods. 2).

(2) Rozkaz nemožno vydať, ak obvinený z priestupku je zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony je obmedzená.

(3) Rozkaz má rovnaké náležitosti ako rozhodnutie o priestupku. Oznamuje sa vždy písomne.

(4) Obvinený z priestupku môže proti rozkazu podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odpor správnemu orgánu, ktorý rozkaz vydal. Včasným podaním odporu sa rozkaz zrušuje a správny orgán pokračuje v konaní. Obvinenému z priestupku nemožno uložiť iný druh sankcie s výnimkou pokarhania alebo vyššiu výmeru sankcie, než bola uvedená v rozkaze, ak sa pri prejednávaní priestupku nezistia nové podstatné skutkové okolnosti.

(5) Rozkaz, proti ktorému nebol včas podaný odpor, má účinky právoplatného rozhodnutia.

(6) V rozkaznom konaní nemožno prejednať priestupky, o ktorých sa koná len na návrh.

(1) Rozhodnutie o uložení pokuty prevyšujúcej 60 eur, ak nebola uložená v blokovom konaní, možno vykonať na návrh páchateľa priestupku aj vykonaním verejnoprospešných prác. Za každé 3 eurá uloženej pokuty je páchateľ priestupku povinný vykonať jednu hodinu verejnoprospešných prác. Verejnoprospešné práce je páchateľ priestupku povinný vykonať v lehote určenej správnym orgánom, ktorá nemôže byť dlhšia ako jeden rok. Ak páchateľ priestupku nevykoná verejnoprospešné práce v určenej lehote, správny orgán zabezpečí výkon rozhodnutia uloženej pokuty alebo jej časti iným spôsobom.

(2) Výkon rozhodnutia vykonaním verejnoprospešných prác podľa odseku 1 upravuje osobitný zákon.

(1) Rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok podľa § 29, § 30 ods. 1 písm. e), § 47, 49 a 50 a za priestupok ohrozenia výchovy a vzdelávania dieťaťa alebo zanedbania starostlivosti o povinnú školskú dochádzku dieťaťa podľa osobitného predpisu^14b) možno vykonať aj zrážkami z dávky sociálneho poistenia, pomoci v hmotnej núdzi alebo z rodičovského príspevku,^14c) ak ho nemožno vykonať zrážkami zo mzdy.

(2) Ak sú splnené podmienky podľa odseku 1, vydá orgán uskutočňujúci výkon rozhodnutia tomu, kto páchateľovi priestupku príjem podľa odseku 1 vypláca, exekučný príkaz na vykonanie zrážok z tohto príjmu.

(3) Pri výkone rozhodnutia podľa odsekov 1 a 2 sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

(4) Výkon rozhodnutia zrážkami z príjmu podľa odseku 1 nemožno vykonať exekúciou podľa osobitného predpisu.^14d)

Ústredným orgánom štátnej správy vo veciach priestupkov je ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky, do ktorého pôsobnosti patrí úsek štátnej správy, v ktorom došlo k porušeniu povinnosti zakladajúcej priestupok. Ak takto nemožno určiť ústredný orgán štátnej správy, je ním vo veciach pôsobnosti Slovenskej republiky Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

(1) Správny orgán, ktorý je príslušný prejednať priestupok vrátane jeho prejednania v blokovom konaní, vedie evidenciu priestupkov. Ústrednú evidenciu priestupkov vedie ústredný orgán štátnej správy podľa § 89.

(2) Evidencia priestupkov sa vedie na účely

a) trestného konania,

b) občianskoprávneho alebo správneho konania,

c) osvedčovania bezúhonnosti a spoľahlivosti fyzickej osoby.

(3) Ak osobitný zákon neustanovuje inak, evidencia priestupkov obsahuje tieto údaje o priestupku a jeho páchateľovi:

a) titul, meno a priezvisko,

b) rodné číslo alebo dátum narodenia, ak páchateľ nemá rodné číslo,

c) adresu pobytu,

d) štátnu príslušnosť,

e) údaj o doklade totožnosti,

f) miesto, dátum a čas spáchania priestupku,

g) označenie priestupku vrátane príslušného ustanovenia zákona, stručný popis skutku a následok jeho spáchania,

h) spôsob vybavenia veci,

i) uloženú sankciu a ochranné opatrenie,

j) označenie a sídlo správneho orgánu, ktorý priestupok prejednal,

k) dátum prejednania priestupku v blokovom konaní alebo dátum nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia,

l) evidenčné číslo pokutového bloku alebo bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, alebo registratúrnu značku právoplatného rozhodnutia.

(4) Údaje z evidencie priestupkov sa poskytujú

a) osobe uvedenej v evidencii,

b) súdom,

c) orgánom činným v trestnom konaní,

d) orgánom oprávneným objasňovať priestupky a správnym orgánom oprávneným prejednávať priestupky aj podľa osobitného zákona,

e) iným orgánom, o ktorých to ustanovuje osobitný zákon,¹⁶⁾

f) súdom, justičným a správnym orgánom iných štátov.

(5) Údaje z evidencie priestupkov poskytuje na základe písomnej žiadosti správny orgán príslušný na prejednanie priestupku, v ktorého územnom obvode má žiadajúci trvalý pobyt alebo sídlo.

(6) Osobe podľa odseku 4 písm. a) sa na základe písomnej žiadosti poskytujú z evidencie priestupkov všetky údaje o nej a o jej priestupku; orgánom podľa odseku 4 písm. b) až f) sa údaje poskytujú v rozsahu spôsobom a v lehotách ustanovených v osobitnom zákone alebo v medzinárodnej zmluve.

(7) Orgán, ktorý vedie evidenciu priestupkov, likviduje údaje z evidencie priestupkov podľa odseku 3 po uplynutí piatich rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priestupku alebo od zaplatenia pokuty v blokovom konaní, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

(8) Pri spracúvaní osobných údajov sa postupuje podľa osobitného predpisu.¹⁷⁾

(9) Na poskytovanie údajov z evidencie priestupkov sa nevzťahujú ustanovenia osobitného zákona o sprístupňovaní informácií.¹⁸⁾

(10) Evidencia priestupkov je neverejná.

(11) Ustanovenia odsekov 2 až 10 sa nevzťahujú na priestupky, o ktorých sa vedie evidencia podľa osobitného predpisu.¹⁹⁾

Amnestiu vo veciach priestupkov, ktorých prejednávanie patrí do pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky, udeľuje vláda Slovenskej republiky uznesením, ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov.

(1) O upustení od výkonu zvyšku zákazu činnosti podľa § 14 ods. 3 rozhoduje na návrh osoby, ktorej sa zákaz činnosti uložil, správny orgán, ktorý priestupok prejednal v prvom stupni. Pri mladistvom môže návrh podať aj jeho zákonný zástupca alebo orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

(2) Proti rozhodnutiu o návrhu podľa odseku 1 sa nemožno odvolať; návrh nemožno podať opätovne.

Dodržiavanie uloženého ochranného opatrenia podľa § 16 písm. a) kontroluje správny orgán, ktorý ho uložil v prvom stupni.

Správny orgán svoje právoplatné rozhodnutie o priestupku zruší, ak zistí, že osoba, ktorá bola uznaná vinnou z priestupku, bola za ten istý skutok súdom právoplatne odsúdená alebo bola obvinenia zbavená. Táto osoba má nárok na vrátenie sumy, ktorú už zaplatila na úhradu pokuty a trov konania.

Ustanovenia o trovách konania sa nevzťahujú na konanie o priestupku začaté pred začiatkom účinnosti tohto zákona.

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.

Správne orgány zriadia evidenciu priestupkov podľa § 89a najneskôr do 31. decembra 2010.

Výkon rozhodnutia zrážkami z príjmu podľa § 88aa ods. 1 možno uskutočniť, ak bol priestupok spáchaný od 1. januára 2014.

Ustanovenie § 20 ods. 2 v znení účinnom od 1. februára 2014 sa vzťahuje na priestupky spáchané po 1. februári 2014.

Výkon rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok podľa § 13 ods. 3 v znení účinnom do 31. decembra 2015, ktorý okresný úrad nezačal alebo neskončil do 31. decembra 2015, uskutoční Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

Zrušuje sa

1. zákon č. 60/1961 Zb. o úlohách národných výborov pri zabezpečovaní socialistického poriadku v znení neskorších predpisov;

2. vyhláška ministra vnútra č. 61/1961 Zb. o blokovom konaní v znení neskorších predpisov;

3. zákon č. 126/1968 Zb. o niektorých prechodných opatreniach na upevnenie verejného poriadku;

4. § 49 až 51 zákona Slovenskej národnej rady č. 130/1981 Zb. o vnútornom obchode;

5. zákon Slovenskej národnej rady č. 36/1990 Zb. o udeľovaní amnestie vo veciach priestupkov, ktorých prejednávanie patrí do pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. októbrom 1990.

1) § 1 ods. 3 zákona SNR č. 46/1989 Zb. o ochrane pred alkoholizmom a inými toxikomániami.

1a) Napríklad zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov, zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

2) § 1 ods. 3 zákona č. 68/1965 Zb. o pobyte cudzincov na území Československej socialistickej republiky.

3) Zákon č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 100/1970 Zb. o služobných pomeroch príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 142/1961 Zb. o kárnej zodpovednosti sudcov z povolania v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 60/1965 Zb. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov.

Rozkaz ministra spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky č. 12/1973, ktorým sa vydáva úplné znenie Poriadku pre výkon trestu odňatia slobody v nápravnovýchovných ústavoch (reg. čiastka 2/1974 Zb.), v znení rozkazov č. 11/1975 a č. 4/1976.

3a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb.

3aa) A Tt. 1/2014. sz., a nyilvános sportesemények szervezéséről és más törvények módosításáról és kiegészítéséről szóló törvénye.

3b) § 65 a § 66 ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3ba) § 74 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. v znení zákona č. 313/2011 Z. z.

3baa) § 64 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z.

3bab) § 64 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. v znení zákona č. 313/2011 Z. z.

3bb) § 2 ods. 1 zákona č. 93/2005 Z. z. o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

3bc) § 4 zákona č. 280/2006 Z. z. o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov v znení zákona č. 653/2007 Z. z.

3c) § 16, § 27 ods. 3, § 34 ods. 1, § 49 ods. 2, § 59 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

3d) § 137 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

3da) Zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3e) § 49a zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 465/2009 Z. z.

4) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

8) § 7 ods. 1 Správneho poriadku.

8a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

8b) Napríklad § 44 ods. 3 písm. a) a b) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

8c) Napríklad § 75a Občianskeho súdneho poriadku, § 44 ods. 3 písm. c) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

11) § 53 a nasl. Správneho poriadku.

12) § 75 Správneho poriadku.

13) § 244 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (úplné znenie č. 78/1983 Zb.).

14) § 8 zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 86/2008 Z. z.

14a) § 10 ods. 1 zákona č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 96/2012 Z. z.

14b) § 37 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

14c) Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

14d) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

15) § 524 až 530 Občianskeho zákonníka.

16) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností v znení neskorších predpisov.

17) Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.

18) Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

19) Zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 445/2008 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike.

Zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/413 z 11. marca 2015, ktorou sa uľahčuje cezhraničná výmena informácií o dopravných deliktoch súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky (Ú. v. EÚ L 68, 13.3.2015).